dnes je: streda, 22. november 2017, meniny má: Cecília

História

Prvé písomné správy o Obyciach pochádzajú z roku 1075. V listine Svätobeňadického opátstva sa spomína medzi majetkom opátstva "EBEDEC". V roku 1165 boli Obyce darované Opátstvu sv. Beňadika n./Hr. Už pred založením beňadického opátstva existovali Obyce (Edeci, Ebeydyz, Ebedech, Ebedych, Ebedecz), ktoré boli starým zemianskym sídlom. V rokoch 1495 a 1496 sa spomínajú Obyce v rámci istých právnych prevodov medzi beňadickým opátstvom a pánmi z Topoľčianok a v roku 1502 zase v kúpno-predajnej zmluve pánov Vrábeľských, majiteľov hradu Hrušov. V roku 1565 kráľ Maximilian daroval Obyce a pozemky Ostrihomskej kapitule, ktorej majetkom boli až do roku 1918. Po porážke kuruckých vojsk pri Trenčíne (1708) sa tu usídlili rozprášení kuruckí vojaci. Základy domov týchto osadníkov boli viditeľné ešte v roku 1902. Neskôr pre nedostatok vody sa obyvatelia týchto drevených chalúp presídlili k potoku Žitava. Domy sa stavali z blata a kameňa.

Obec mala v minulosti charakter robotnícko-roľnícky. Pôda chotára je hlinitá, západná časť štrkovitá. Do konca 19. soročia roľníci orali drevenými pluhmi, obilie mlátili ručne cepmi, neskôr žentúrom (gepľom). Až v r. 1908 použili miestni roľníci pri mlátení parný stroj a v čase 1. sv. vojny výbušný motor. V r. 1950 bolo založené menšinové JRD a v r. 1959 celoobecné.

PAPIERŇA: Koncom 18.stor. bola v Obyciach zriadená papierňa. Zanikla asi v r. 1840, ale z čias jej fungovania je zachovaný hárok priesvitného papiera. Dodnes sa toto priestranstvo, vzdialené asi 2 km od obce, nazýva "Papierňa", aj keď dnes tam stojí horáreň.

UHOĽNÁ BAŇA: 3 km severozápadne od obce sa nachádza baňa na hnedé uhlie mladšieho pôvodu. Bola otvorená okolo roku 1830 a dolovalo sa v nej až do roku 1922, kedy sa ťažba zastavila z hospodárskych príčin. Avšak už v r. 1936 sa začalo opäť dolovať. V tom čase tam pracovalo 250 robotníkov, ťažba sa prevádzala ručne a v roku 1949 sa prestalo ťažiť pre nerentabilnosť.

HUTA NA FÚKANÉ SKLO: V 1. polovici 19. stor. na hornom toku Ostného potoka (ľavý prítok Žitavy) vznikla huta na fúkané sklo. Hutníci využívali zásoby paliva, ktoré poskytoval dubový a bukový les. V roku 1885 huta zanikla.

LEGIOLOM: V obci je viac kameňolomov pre drobný odbyt. V r.1935 začala firma Legiolom Bratislava otvárať v Urbárskom lese väčší kameňolom, ktorý je prevádzkovaný dodnes.

ŠKOLA: V r. 1810 bola zriadená v Obyciach rímsko-katolícka škola. Prvým učiteľom bol vyslúžilý vojak Jurík, ktorý vyučoval v chatrnej chalúpke s jednou miestnosťou, ktorá bola bytom aj učebňou. Všeobecne učil žiakov len modliť a čítať. V r. 1885 bola uprostred obce vybudovaná škola s dvoma učebňami a malou izbietkou pre učiteľa. V r. 1913 bola postavená nová škola a až v r. 1961 bola vybudovaná dnešná deväťtriedna základná škola.

KULTÚRNY DOM – postavený v r. 1933
ELEKTRICKÝ PRÚD – obec bola elektrifikovaná v r. 1942
KINO – zariadené v r. 1955 a v r. 1990 zavreté pre nerentabilnosť
POŠTOVÝ ÚRAD – zriadený v r. 1957
MIESTNY ROZHLAS – zavedený v r. 1949
MATRIKA – zavedená v r. 1895
ZDRAVOTNÉ STREDISKO – otvorené v r. 1960
POULIČNÉ VEREJNÉ OSVETLENIE – funguje od r. 1959
DOM SMÚTKU – skolaudovaný v r. 1974
DYCHOVÁ HUDBA – vznikla v r. 1902
KOSTOL KRISTA KRÁĽA – posvätený v r. 1942 a v r. 1971 vystavaná fara

ERB: Prvá zmienka o erbe obce Obyce pochádza z roku 1750. Zachovaný bol vo forme otlačku poľa obecného pečatidla so symbolmi šesťcípej koruny, troch pšeničných klasov, časťami pluhu – lemeš a čerieslo a dvoma ružami.

ZÁSTAVA: Zástava Obýc je vytvorená z troch pozdĺžnych pruhov – žltá, biela, zelená. Farebne korešponduje s erbom Obýc. Žltý pruh symbolizuje klasy a korunu, biely zase lemeš a čerieslo, zelený je farbou štítkového poľa. Historická mapa z roku 1782

(Spracované podľa obecnej kroniky)
© 2012 by DODUIN